Hygienické zabezpečenie vody
Pod hygienickým zebezpečením vody rozumieme úpravu mikrobiologických a biologických kontaminantov, ak fyzikálno-chemické ukazovatele spĺňajú normu pre pitné vody. Poznáme viaceré metódy hygienického zabezpečenia vody. Najznámejšou je chlorácia. Spočíva v inštalácii dávkovacieho čepadla, ktoré je najčastejšie riadené impulzmi z vodomera a tak je zabezpečené proporcionálne dávkovanie chlórnanu sódneho. Určujúca pre dávkovanie je výsledná hodnota voľného chlóru v upravenej vody v rozmedzí 0.05- 0.3mg\l. Každopádne vlastná dávka chlórnanu sódneho môže byť omnoho vyššia, keďže chlór ako oxidačné činidlo sa spotrebúva na oxidáciu celej škály látok prítomných vo vode. Nevýhodou chlorácie je, že pri nej vznikájú vedľajšie produkty chlorácie, ktoré su často karcinogénne a je aj problém stanoviť o ktoré konkrétne zlúčeniny ide. Tento neprijemný dôsledok je potrebné redukovať použitím filtrácie na aktívnom uhlí, ktoré na svojom povrchu účinne zachytáva tieto látky.
Inou metódou hygienického zabezpečenia vody je UV dezinfekcia. Jedná sa o fyzikálne metódu, kde sa prostrednictvom UV lampy (v UV reaktore lampy) presvieti vodu UV žiarením o patričnej vlnovej dĺžke, čo spôsobí inaktiváciu rozmnožovania mikroorganizmov a deštrukciu ich DNA. Výhodou tejto metódy je rýchlosť procesu, nevznikajú škodlivé vedľajšie produkty, voda nemá zmenenú chuť ani vôňu. Nevýhodou je fakt, že voda pred použitám UV lampy už musí spĺňať isté kvalitatávne kritéria ako nesmie obsahovať zákal, najvyšia celková tvrdosť vody môže byť 10°dH, maximálna hodnota železa môže byť 0.3mg/l, množstvo mangánu maximálne 0.05 mg/l.
